Východiská

Pandémia COVID-19 viedla k nevyhnutnosti urýchlene oživiť sociálnu Európu. V dôsledku rýchlej digitalizácie a celkovej transformácie pracovného trhu, kde sa pracovné miesta nezanikli úplne, ale pracovné prostredie sa v priebehu niekoľkých mesiacov výrazne zmenilo, sme sa ocitli v novom pracovnom svete po pandémii, ktorý nazývame „budúcnosť práce“. Budúcnosť už je realitou.

Približne 35 % pracovníkov v Rumunsku a na Slovensku počas pandémie odpracovalo menej hodín. Hoci najnaliehavejšou výzvou je potreba podporiť zamestnanosť v súvislosti s vývojom pandemickej situácie, malo by sa tak stať s ohľadom na technologickú, hospodársku a sociálnu transformáciu. Vďaka svojim skúsenostiam na miestnej úrovni sú sociálni partneri v najlepšej pozícii na riešenie tejto výzvy na vnútroštátnej úrovni, pričom zohľadňujú miestne špecifiká aj strategické smerovanie EÚ.

Vychádzajúc zo súčasných politických priorít EÚ, nedávne vyhlásenie zo summitu uznáva úlohu sociálneho dialógu a zapojenia sociálnych partnerov pre konkurencieschopné sociálne hospodárstvo a stanovuje ambiciózne ciele v rámci spoločného prístupu k zamestnanosti a zručnostiam - miera zamestnanosti v EÚ na úrovni aspoň 78 % a aspoň 60 % dospelých, ktorí každoročne navštevujú kurzy odbornej prípravy. V súčasnosti sú tieto ciele veľmi vzdialené od reality v Rumunsku a na Slovensku, najmä pokiaľ ide o odbornú prípravu dospelých, keďže súčasná miera je nižšia ako 5 %. Tieto údaje ukazujú nielen to, ako veľmi musia tieto dve krajiny dobehnúť, ale aj to, ako sú nepripravené na prebiehajúcu transformáciu vo svete práce. Ak k tomuto problému pridáme aj nízku úroveň digitálnych zručností - obe krajiny sú podľa indexu DESI 2020 pod priemerom EÚ.

Hlavnou príčinou tohto zaostávania, podľa správ krajín Európskeho semestra v Rumunsku a na Slovensku najmä vzdelávací systém, ktorý nereaguje na súčasné výzvy trhu práce. Chýba však aj niekoľko ďalších faktorov: nedostatočná informovanosť zamestnávateľov a zamestnancov o transformácii pracovných miest a dôležitosti vzdelávania dospelých v tejto oblasti, ťažkopádny národný systém vzdelávania dospelých, ktorý nielenže nereaguje na zmeny na trhu práce (nové technológie, nové pracovné miesta, nové zručnosti), ale je tiež náročný na orientáciu pri budovaní dráhy zručností.

Hoci členské štáty EÚ zaviedli množstvo politických opatrení na zníženie vplyvu pandémie, väčšina týchto opatrení sa sústredila na skrátené pracovné úväzky, dočasnú nezamestnanosť či systémy dotovania miezd. Možnosti vzdelávania a odbornej prípravy (najmä pre dospelých), zostali v úzadí. Len niekoľko členských štátov poskytlo finančné stimuly na odbornú prípravu alebo zaviedlo určité požiadavky, aby sa pracovníci počas prestojov zúčastňovali na odbornej príprave. Rumunsko ani Slovensko opatrenia súvisiace so vzdelávaním dospelých počas pandémie nezaviedli a nie sú ani súčasťou reforiem v rámci národných plánov obnovy a odolnosti.  

Okrem toho štúdie ukazujú, že mnohí pracovníci sa zdráhajú budovať si nové zručnosti a meniť prácu napriek tomu, že všetky prognózy ukazujú vysokú pravdepodobnosť nutnosti jej zmeny pred odchodom do starobného dôchodku.

Pandémia ovplyvnila aj schopnosť sociálnych partnerov riešiť príslušné otázky a dôsledky pandémie, pričom sociálni partneri v strednej a východnej Európe už teraz čelia nízkej možnosti a schopnosti konať. 

S rastúcou mierou automatizácie a digitalizácie sa mnohí pracovníci ocitnú bez práce alebo na pozíciách, pre ktoré nemajú vhodný súbor zručností, čo negatívne ovplyvní ich produktivitu. V najnovšej správe Svetového ekonomického fóra Budúcnosť pracovných miest sa odhaduje, že proces zavádzania technológií bude pokračovať rovnakým tempom, prípadne sa v niektorých oblastiach zrýchli. V dôsledku väčšej integrácie technológií do svojich činností plánuje 43 % opýtaných podnikov znížiť počet svojich zamestnancov, zatiaľ čo len 34 % ich plánuje rozšíriť. Zanikne 85 miliónov pracovných miest, 97 miliónov nových pozícií vznikne. Proces vytvárania pracovných miest sa však spomaľuje, zatiaľ čo rušenie pracovných miest sa zrýchľuje. Pandémia zavádzanie technológií do pracovných procesov ďalej urýchľuje (ako to ukázala globálna finančná kríza v rokoch 2007-2008).

Zatiaľ čo hovoríme o oživení hospodárstva, všímame si, že trendy súvisiace s automatizáciou a digitalizáciou majú tendenciu postihovať najmä ľudí s nízkymi príjmami, ľudí s nízkou kvalifikáciou, ľudí bez potrebného súboru digitálnych zručností a tých, ktorí nemajú možnosť sa individuálne zúčastňovať na kurzoch na zvyšovanie kvalifikácie a rekvalifikačných kurzoch. V tejto súvislosti je vzdelávanie dospelých, najmä so zameraním na digitálne zručnosti, čoraz dôležitejšie, aby si aktívni jednotlivci trvalo zvyšovali kvalifikáciu, zabezpečili efektívny výkon v práci, uľahčili si postup a udržali si zamestnateľnosť.

Na zabezpečenie dôstojnej práce a skutočného inkluzívneho rastu musia vlády a sociálni partneri spolupracovať s cieľom rozvíjať nové zručnosti prispôsobené technologickej revolúcii, ktorej sme dnes svedkami. Musia tiež zavádzať systémy celoživotného vzdelávania uľahčujúce získavanie takýchto zručností. Zatiaľ čo systémová reforma by mohla poskytnúť určité výhody (nie však flexibilný prístup), navrhujeme ako prvý krok lepšie pochopiť situáciu a následne začať budovať zážitkové, na človeka zamerané a flexibilnejšie riešenia vzdelávania, ktoré by dokázali zabezpečiť odolnosť pracovníkov. Pre zainteresovaných sociálnych partnerov by to bol tiež udržateľný spôsob, ako posilniť svoje vlastné kapacity a pokračovať v aktívnej podpore riešení vzdelávania dospelých v Rumunsku a na Slovensku.